Deti a zdravie

STRÁŽTE PITNÝ REŽIM SVOJICH DETÍ

Bolesti hlavy, únava, malátnosť, podráždenosť, zápcha a v neposlednom rade i problémy s obličkami – to všetko môže mať jedinú spoločnú príčinu: nedostatok tekutín v organizme. Preto najmä v horúcich letných dňoch je veľmi dôležité dbať na pitný režim svojich ratolestí. Samozrejme, závisí len od vás, aby ste do nich každý deň dostali nevyhnutný objem tekutín. Hoci aj po kvapkách. Dieťa sa totiž dehydruje oveľa skôr, než vám vôbec stihne oznámiť, že je smädné.

Voda, taká vzácna tekutina nielen na púšti, je základom života a všetkých dejov v živom organizme. Človek prežije týždeň i dva bez jedla, ale bez tekutín vydrží sotva dva dni. Hovoríme pritom o dospelom človeku. Dieťa je na znížený prísun tekutín, alebo ich odopieranie oveľa citlivejšie. Dôvodom je podiel vody v jeho organizme – tá totiž tvorí až 80 percent celkovej hmotnosti novorodenca na rozdiel k 60 percentám hmotnosti dospelého človeka. K dehydratácii preto prichádza pri najmenších deťoch veľmi rýchlo. Dojča, ktoré váži 5 kilogramov, pri nedostatočnom príjme tekutín má vážny problém v zmysle dehydratácie pri strate váhy približne od 5 percent svojej aktuálnej hmotnosti. Základné pravidlo letných dní teda znie – piť, piť, piť!

KOĽKO VODY DIEŤA POTREBUJE?

Mamičky sa často pýtajú, koľko vody ich dieťatko vlastne potrebuje vypiť? Potreba tekutín je vo všeobecnosti závislá od veku dieťaťa, zloženia jeho stravy, najmä obsahu bielkovín a solí, ako aj od funkcie obličiek, presnejšie jej koncentračnej (zahusťovacej) schopnosti. Platí, že koncentračná schopnosť v novorodeneckom a včasnom dojčenskom veku je nízka. To znamená, že na vylúčenie solí a odpadových produktov metabolizmu dieťa potrebuje dostatok tekutín. Vyšší objem tekutín mu treba dodávať aj vtedy, ak má nesprávne zloženie potravy – predovšetkým zvýšený prívod soli. (Aj preto u najmenších detí sa vôbec neodporúča používať soľ a aj u starších detí s ňou treba šetriť. Úplne nevhodné sú pokrmy z polotovarov, vrecúškové polievky a omáčky, ktoré sú presolené.) Ak oblička z rôznych príčin nevylúči dostatočné množstvo soli a odpadových látok z organizmu, môže nastať ich ukladanie v telesných tkanivách.

Poďme sa však teraz konkrétne pozrieť na to, koľko tekutín by dieťa malo vypiť a zároveň akých:

Novorodenec – u najmenších detí sa príjem tekutín zabezpečuje prevažne materským mliekom. Plne dojčené dieťa nepotrebuje prísun iných tekutín vo forme vody alebo čajov. Toto však platí len v letných mesiacoch pri teplotách viac ako 25 °C, nutné u plne dojčeného dieťaťa častejšie prikladanie k prsníku. Frekvencia a časový interval nie je daný, ale zdravé dojča je smädné a „krikom“ si pýta viac. V takom prípade mu v horúcich letných dňoch musíte podávať aj iné tekutiny – napríklad dojčenskú vodu alebo špeciálne čajové nápoje určené pre najmenšie dojčatá. U detí, ktoré z rôznych príčin mamy nedojčia, ale živia ich náhradnými formulami, je potrebné pridať minimálne 50 až 75 ml vody/kg hmotnosti/deň.

Staršie dojča – pri zaraďovaní tuhej stravy do jedálneho lístka dieťaťa už treba zaradiť aj dostatočné množstvo tekutín, a to predovšetkým dojčenskej vody a čajov. Do čaju nepridávajte cukor a vzhľadom na alergie ani med alebo citrón. Minimálne by malo dieťa piť aj čierny čaj (odporúča sa v podstate len pri hnačkách), nakoľko pôsobí povzbudzujúco a váš drobec môže mať problémy so spánkom a s nepokojom.

Dieťa vo veku 1 až 3 roky – keď mamička prestane dojčiť a v jedálnom lístku dieťaťa už prevláda tuhá strava, samotný príjem tekutín relatívne klesá. Preto musí skutočný príjem tekutín stúpnuť. Dieťa už okrem vody a mlieka pije aj ovocné džúsy či zeleninové šťavy. Žiaľ, už v tomto veku je veľa detí navyknutých na sladké malinovky, ktoré sú úplne nevhodné. Predstavujú zbytočný energetický príjem, čím zvyšujú riziko obezity, zároveň sú hlavným vinníkom kaziacich sa zubov u detí a okrem toho neuhasia smäd, ale naopak ho podporujú. V nijakom prípade nedávajte deťom ani kolové nápoje obsahujúce kofeín a zvýšený objem fosfátov, alebo nápoje typu tonik s obsahom chinínu. Keď kupujete sladené malinovky v obchode, všimnite si, čo všetko obsahujú – umelé farbivá, umelé sladidlá, konzervačné látky a rôzne ochucovadlá naozaj nie sú pre dieťa to pravé.

Ako sme už spomenuli, samotný príjem tekutín od narodenia postupne stúpa. Ideálne by mal vyzerať asi takto:

Vek Objem tekutiny v ml/24 h Objem tekutiny v ml/kg/24 h

• 3 dni 250 – 300 80 – 100
• 2 týždne 400 – 500 125 – 150
• 3 mesiace 750 – 850 140 – 150
• 6 mesiacov 950 – 1 100 130 – 145
• 9 mesiacov 1 000 – 1 250 130
• 1 rok 1 100 – 1 300 120 – 135
• 2 roky 1 350 – 1 500 100 – 125
• 4 roky 1 600 90 – 110
• 5 a 7 rokov 1 600 – 2 000
• 8 a viac 2 000

Základom pitného režimu dieťaťa v ktoromkoľvek veku by mala byť číra, nízko mineralizovaná, pramenitá neperlivá voda s obsahom minerálnych látok maximálne 150 – 400 mg/l už u väčších detí. Pri výbere vôd u dojčiat preferujte vody s označením „dojčenská voda“. Ak uvažujete o používaní vody z vlastnej studne, radšej si nechajte preveriť jej zloženie. Zaujímať by vás mal predovšetkým obsah dusičnanov, ktoré v najmladšom dojčenskom veku môžu spôsobiť závažné ochorenie – methemoglobinémiu. Jej následkom je neokysličovanie krvi a nemožnosť naviazania kyslíka na hemoglobín.

KEDY ZVÝŠIŤ PRÍJEM TEKUTÍN

Zvýšená potreba tekutín môže nastať pri patologických stavoch vychádzajúcich z detského organizmu, napríklad pri chorobách, ktoré sprevádza zvýšená teplota, vracanie a hnačky, alebo pri zmenených vonkajších vplyvoch – v čase letných horúčav. Je potrebné si uvedomiť, že nedostatok vody môže viesť k celkovému vysileniu organizmu až k jeho kolapsu a smrti. Voda je totiž dôležitým regulátorom teploty, teda bráni prehriatiu organizmu, významne sa podieľa na odstraňovaní odpadových látok z tela (prostredníctvom moču) a je nenahraditeľná pri jednotlivých procesoch, ktoré sa odohrávajú v našom tele. Z organizmu sa pritom pravidelne vylučuje – močom, potom, stolicou, pľúcami pri dýchaní, a preto je nevyhnutné ju doň ustavične dodávať.

Ako spoznáte, že je dieťa dehydrované? Základnými príznakmi dehydratácie sú únava, malátnosť, u väčších detí bolesť hlavy, závraty, nepokoj, nechutenstvo, v neskoršom štádiu sa zrýchľuje pulz, skracuje sa dych, čo súvisí so šokovým stavom. U najmenších detí vidíte prvé príznaky dehydratácie veľmi rýchlo vo forme zvráskavenej kože a zníženého „turgoru kože“. Ide o sťažený návrat vytvorenej kožnej riasy najčastejšie na prednej strane bruška. Kožnú riasu si vytvoríme, keď stiahneme medzi prst a ukazovák kožu na brušku. Nezabudnime ani na suché sliznice, bielo alebo až dohneda povlečený jazyk, ktorý sa lepí na lyžičku. A navyše, na nedostatok tekutín v organizme vášho dieťaťa vás upozornia aj suché plienky.

Dehydratácia môže mať rôzne stupne, podľa straty telesnej hmotnosti od aktuálnej hmotnosti dieťaťa v percentách s následným delením: na ľahký (o 5 %), stredný (o 5 – 10 %) a ťažký stupeň (o 10 %).

Prvá pomoc pri dehydratácii spočíva v tom, že do organizmu musíte dodať stratené tekutiny. Základom je posúdiť stav dieťaťa podľa vyššie spomínaných príznakov. V úvode alebo len pri krátkom trvaní ochorenia spojeného s nedostatočným príjmom tekutín môžete dieťa začať liečiť doma. V lekárňach dostanete kúpiť rehydratačné roztoky, ktoré stačí len rozmiešať vo vode a dať dieťaťu vypiť – zabezpečia rýchle dodanie iontov a vody. U starších detí alebo v prípade, že potrebujete zasiahnuť ihneď, je dobré podať dieťaťu minerálnu vodu s vyšším obsahom iontov. Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj. Po podaní rehydratačného roztoku musíte zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem. Keď sa nám nedarí stav zvládnuť a dieťa odmieta piť naďalej, je nutné vyhľadať lekársku pomoc na podanie tekutín pomocou infúznych roztokov.

A na záver ešte upozornenie: pri stavoch spojených s horúčkou alebo pri úpale je potrebné pridať tekutiny navyše. Pravidlo – každý stupeň C navyše od normálnej telesnej teploty (37 °C) pridať 50 až 100 ml tekutiny jednorazovo.

ODMIETA PIŤ?

Možno to aj vy veľmi dobre poznáte – nech robíte čokoľvek, vaše dieťa jednoducho odmieta piť. Kým kamarátkin potomok má fľašu s vodou či čajom ustavične pri puse, ten váš sotva vypije pár kvapiek. V horúcom lete mu to však rozhodne nemôže stačiť. Preto ho musíte motivovať, aby vypil viac. Napríklad tak, že mu vodu nalejete do pekného pohárika s obľúbenou rozprávkovou postavičkou, alebo mu dovolíte piť ju so slamkou. Prípadne budete popíjať s ním a veselo si pritom štrngať – ktoré dieťa, to nemá rado? Ak aj napriek tomu dieťa pije málo, skúste mu vodu dodať do organizmu aj inak, napríklad pomocou riedkych polievok a ovocia či zeleniny (u detí nad jeden rok). Keď je dieťa choré, má hnačku, vracia alebo má vysoké teploty, možno dodať tekutiny napríklad vstrekovaním striekačkou priamo do pusinky, alebo použiť u novorodencov kvapkadlo. Z potravín u väčších detí napríklad uhorky obsahujú až 95 percent vody, rovnako aj šalát, a rajčiny majú len o 2 percentá vody menej. Z ovocia najviac vody obsahuje jednoznačne červený melón, ktorý jej má v sebe až 80 percent. Takže ak si vaše dieťa pochutná na štvrtke melóna, nečudujte sa, že už nechce piť.

Na záver

Malé dieťa nevie presne špecifikovať svoju potrebu – viac piť. Záleží na nás, rodičoch, učiteľoch, priateľoch, všimnúť si aj drobné príznaky nedostatku tekutín a vhodne prispôsobiť pitný režim požiadavkám dieťaťa, poveternostným vplyvom či chorobným stavom.

„Zapamätajte si, že pri dlhšie trvajúcej dehydratácii nesmiete podávať sladké beziontové tekutiny, ako napríklad veľmi sladený čaj. Po podaní rehydratačného roztoku musíte zároveň pomaly pridávať ďalšie tekutiny a dbať na ich pravidelný príjem.“